Nemám to bežne vo zvyku robiť nejaké seriály – bez pšenice 1, 2…. Tu to akosi vyplynulo z procesu pokus-omyl-výsledok.
Tentokrát pomaly ale isto mierim k bezlepkovej verzii, čo zatiaľ pre ražný kvások (plánujem si vychovať svoj ryžový) nie je ideálne, ale pôvodný zámer vyhnúť sa pšenici, spĺňam.
Mix surovín tvorí rovnaký pomer pohánkovej a ryžovej múky, doplnené o pražený jačmeň pre chuť a psyllium pre vláčnosť 
. Najprv som nechal múky popracovať s vodou (autolýza)
, následne vypracovanie cesta s kváskom, soľ a nakoniec tvar kaiserky doplnený ľanom
. Samotné pečenie a nakoniec chutnanie.
Bol som celkom milo prekvapený výsledkom čerstvého a vychladnutého pečiva, ako chuťou tak i konzistenciou
. Na druhý deň už však prerazila chuť pohánky aj pečivo bolo tvrdšie a trochu trúsive. Najbližšie upravím pomer múk a pomalšie kvasenie, tak uvidíme.
Celé je to do istej miery lotéria, skúšam neoverené kombinácie a postupy tak nejak intuitívne.
Pretože len balvany a ľudia majú odvahu, urvať sa a padať dolu po svahu a vo svete ktorý vždy iný je, prekonávať čo prekonané nie je.
Ešte záber je v duchu doby – inšpirácia servírovania 🙂 
, a len sa pochválim, že okrem masla a parenice (keď bol Rišiak menší, zaužíval sa pojem „kobercový“ syr) všetko vlastnej produkcie.