Tyčinka KOKO, jedna zo sladkosti detstva (pokiaľ na nás agresívnou reklamou nezaútočili mne nechutné…nemenované umelé a nepublikovateľne označené výrobky). Samozrejme ako mnohé podobné symboly, aj tieto pred krachom a zánikom ochránila len „úprava“ receptúr a hmotností, ale aspoň vzdialene pripomínajú to lepšie z minulosti. V obchode som stretol tyčinku v známom obale aj jej klon iného producenta (a konštatujem, že to nie je úplná katastrofa)
.
Tak som sa nechal inšpirovať a skúsil základ týchto sladkostí vpašovať do môjho sladkého pečiva. Cesto, overené z iného pečenia (makovníky, škoricovníky, lekvárovníky, tvarohovníky a ostatné -ovníky) . Suroviny sú asi zrejmé (aj s konfrontáciou sladkostí) 
.
Tak ako v prípade škoricovníka ide o náplň s menším objemom, tak aby som dostal do cesta viac ochutenia, zvolil som jedno prekladanie a zavalcovanie surovín
. Potom nasledovalo ďalšie posypanie a zmotanie. Nasekanie na rovnaké porcie a prenesenie na plech
. Keďže pečivo je suchšie ako napríklad tvarohovník, trochu som upravil pečenie
.
Na reze vidno, že pridané prekladanie znásobilo vrstvy a teda ochutenie výsledného produktu
.
.