Už dávnejšie v tejto sérii nič, tak už bolo na čase
Tento krát prišla inšpirácia z iného kontinentu, z obrovskej Kanady. A navyše jazyková výčitka z krajín kde je bageta ozaj doma. To čo ja predvádzam, nedosahuje rozmer bagety, preto správne označenie by malo znieť nejak ako „bagettini“, voľne preložené ako bagetky. Len pripomeniem, že mám technologické možnosti pripraviť pekársky výrobok do 60 cm. No uzatváram lingvistické okienko a späť k podstate.
Skúsil som spojiť ľan, kľukvu (americká brusnice) a tekvicové zrnká.
a detail na hlavných aktérov 
.
Naše trávenie nie je schopné (resp. v minimálnej miere) z ľanového semienka vyťažiť benefity, pokiaľ nie je narušené. Tieto zrnká dodávajú cestu, podobne ako chia, vlhkosť a vláčnosť. Preto som sa rozhodol ich trochu „nabúrať“, tu však vyvstal problém, ako ich pomlieť – kávový resp. koreninový mlynček to zanesie (vlastná skúsenosť), ručný mažiar zvyšuje nároky na upratanie miestnosti a mini kuter im v požadovanom množstve na jeden pokus tiež neublížil 
. Po pridaní múky však už zabral.
Pôvodný zámer, že tekvicu budem lepiť na vrch som zavrhol, aj tak by skoro všetky opadali, takého aplikácie sú viac estetické ako funkčné. Preto sú zamiesené v ceste.
a po vytvarovaní vo forme 
.
Pečenie bolo bez nároku na experimentovanie a na detaile rezu vidno správnu jemnú štruktúru kváskového pečiva ako aj náznak mozaiky z brusníc a tekvice.
Chuťovo je kontrast medzi tekvicou a sladkou kľukvou zaujímavý. Mne to vyhovuje len s maslom alebo plesnivým syrom.
A určite sa objavia v ponuke.