Ako už názov napovedá, v tomto prípade ide o pečenie s minimom námahy. Tiež vyvracia mýtus, že „na kváskovanie nemám čas“.
Tu naozaj nejde o nejaké presné zdieľanie receptu a surovín, ale o ukázanie trochu iného a zjednodušeného prístupu ku kváskovému pečeniu. Naozaj nie je potrebné nejaké časové, priestorové ani materiálne zázemie, aby ste si mohli doma vychutnať vlastné kváskové „útvary“ (toto označenie bude zrejmé z textu nižšie :-).
V princípe ide o to, že zamiesite, necháte tak, nejak to potom pretransformujete na plech a pečiete. Naozaj nič viac.
Najprv foto z popisu k pôvodnému receptu 
z čoho je jasné, že naozaj nemiesime!
Ďalej záber na upečené …. ako to geometricky nazvať – útvary 
.
Pohľad zboku 
a na reze resp. lome 
.
Zhrnutie – naozaj to ide, a v zásade som celkom prekvapený výsledkom.
Výhody – minimum snahy a energie s uspokojivým výsledkom. Pri troche plánovania a využitia aj komerčne dostupného sušeného kvásku viete mať na raňajkovom stole čerstvé kváskové pečivo. Bez toho aby ste sa starali o kvások, a venovali sa kváskovaniu v plnom rozsahu. Chuťovo aj inak senzoricky to je skoro ako bežné pečivo.
Nevýhody – s cestom sa nedá pracovať, neurobíte z neho úhľadnú žemľu, sympatickú kaiserku, geometrickú kocku ani rozkošnú vianočku. Ešte tak možno v nejakej silikónovej forme. Preto som to nazval „útvarom“.
Tiež absencia miesenia, prekladania alebo inej formy pretužovania cesta neumožní vznik štruktúry cesta s vláknami, ale zachová aglomerát pôvodnej múky, vyzerá to trochu akoby z hrubej múky v tukovom ceste. Samozrejme, prebehlo kvasenie, teda cesto obsahuje benefity fermentácie, aj nakyprenie formou bubliniek.
Pre úplnosť – pôvodný recept je od Chutodnaty